Ospravedlňujem sa za spamovanie tým, že som omylom odpovedala na príspevok.
Nedá sa mi nevyjadriť sa... celý tento príspevok od zuzi (nižšie) mi príde trochu nezmyselný a rozhodne zo strany človeka ktorý nevie o takýchto veciach nič, pretože ich nezažil. Možno niekomu príde lepšie dať nadaného do normálnej školy, no zvyčajne s tým majú problémy učitelia aj spolužiaci. Keď som ja osobne (ako intelektovo nadaná) nastúpila do prvej triedy, vedela som už dávno čítať čo bol prvý problém- učiteľka mi musela dávať samostatnú prácu v podobe pracovných listov s kratším textom kým sa ostatní učili čítať, no tie mi vydržali zvyčajne dvadsať minút. Takto to potom pokračovalo o roky neskôr aj na matematike, kde som sa nudila, pretože som prácu na celú hodinu(45 min.) zvládla za dvadsať minút. Jediné čo učiteľka povedala bolo to, že vraj mám robiť pomalšie. Na komparách a podobných testovaniach som nikdy nemala menej ako 91%, z matematiky (ktorá vraj vtedy patrila medzi ťažšie) som mala plný počet bodov, t.j. 100%. So spolužiakmi si nerozumiem, oni sa bavia o móde, celebritách alebo ohovárajú, chalani sú na tom možno o trochu lepšie. Zdám sa im divná, pretože sa s nimi nebavím a zaujíma ma astronómia, matematika, fyzika a podobné veci a nerozumejú, že nepotrebujem pozerať youtuberov a smiať sa na dvojzmyselných vtipoch či ohovárať ostatných a že radšej pravdu a svoj názor poviem priamo do očí. Taktiež nechápu, že neznášam keď sa ma niekto pokúša objať alebo poklepkať po pleci hoci som im to tisíc krát hovorila. Majú ma za bifľošku, popravde ma jedna spolužiačka a jej banda vyslovene nenávidí- postavím sa im totiž a nie som nejakou ovečkou ktorá im na všetko kývne čo zvyčajne dopadne ešte horšie vďaka mojej výbušnej povahe. No poznámky na moju adresu mávajú vždy a hoci ma to psychicky deptá, nemám dôvod to niekomu hovoriť.
Nechápu, že ma netrápi trápna moderná hudba ktorá vydrží desať rokov a že mám radšej klasickú alebo tzv. vážnu hudbu (Fur Elise mám skutočne rada), poprípade, že knihy radšej čítam v origináloch (mala by som si už konečne kúpiť ten latinský slovník).
Možno toto je dôvod pre tých ktorí si myslia, že nadané deti môžu strčiť do normálnej školy a nechať ich tak. Prečo sa nespýtate na názor ich/nás? Myslíte si, že sa neviem vyjadriť a že sme veci? Píšem sem len preto, že verím, že neurobíte chybu mojej mamy ktorá to urobila takto.

Mám doma nadané dieťa a dilemu. Je predškolák a bol odporučený do školy pre nadané deti. Asi preto že má takpovediac jednostranné nadanie - matematika, logika, tvorivosť. Vyjadrovanie, sociálne vzťahy a telesná stránka slabšie. Boli sme sa pozrieť v dvoch školách. V súkromnej pre nadané deti, kde majú veľmi dobrý spôsob učenia.Za prvý polrok sa naučia čítať plynule (môj to už dávno vie, ale verím že by ho zabavili). Na obyčajnej základnej kde učila učiteľka prvákov alternatívnym hravým spôsobom. Boli to obyčajné deti. Tiež sa naučili čítať za polroka. To si nezaslúžia všetky deti hravý prístup pri učení???

tato tema, otazka je pre mna teraz aktualna.
este stale v nej nemam uplne jasno.
suhlasim s tym, ze je potrebne sa nadanym detom venovat a rozvijat ich talent, davat nove podnety. ale zaroven aj s tym, ze nechcem svoje dieta vytrhnut zo spolocnosti jeho rovesnikov. okrem intelektu u mojho dietata je pre mna dolezita aj ta druha stranka - socialna, emocionalna.
uvidim, co prinesie cas, dieta ide teraz do prveho rocnika skoly pre nadane deti. zvazovali sme rozne moznosti, ale moja intuicia mi hovorila, ze tie ine moznosti by mu asi neponukli to co potrebuje. ukaze cas, ci sme sa spravne rozhodli.

Nedá sa mi nevyjadriť sa... celý tento príspevok od zuzi mi príde trochu nezmyselný a rozhodne zo strany človeka ktorý nevie o takýchto veciach nič, pretože ich nezažil. Možno niekomu príde lepšie dať nadaného do normálnej školy, no zvyčajne s tým majú problémy učitelia aj spolužiaci. Keď som ja osobne (ako intelektovo nadaná) nastúpila do prvej triedy, vedela som už dávno čítať čo bol prvý problém- učiteľka mi musela dávať samostatnú prácu v podobe pracovných listov s kratším textom kým sa ostatní učili čítať, no tie mi vydržali zvyčajne dvadsať minút. Takto to potom pokračovalo o roky neskôr aj na matematike, kde som sa nudila, pretože som prácu na celú hodinu(45 min.) zvládla za dvadsať minút. Jediné čo učiteľka povedala bolo to, že vraj mám robiť pomalšie. Na komparách a podobných testovaniach som nikdy nemala menej ako 91%, z matematiky (ktorá vraj vtedy patrila medzi ťažšie) som mala plný počet bodov, t.j. 100%. So spolužiakmi si nerozumiem, oni sa bavia o móde, celebritách alebo ohovárajú, chalani sú na tom možno o trochu lepšie. Zdám sa im divná, pretože sa s nimi nebavím a zaujíma ma astronómia, matematika, fyzika a podobné veci a nerozumejú, že nepotrebujem pozerať youtuberov a smiať sa na dvojzmyselných vtipoch či ohovárať ostatných a že radšej pravdu a svoj názor poviem priamo do očí. Taktiež nechápu, že neznášam keď sa ma niekto pokúša objať alebo poklepkať po pleci hoci som im to tisíc krát hovorila. Majú ma za bifľošku, popravde ma jedna spolužiačka a jej banda vyslovene nenávidí- postavím sa im totiž a nie som nejakou ovečkou ktorá im na všetko kývne čo zvyčajne dopadne ešte horšie vďaka mojej výbušnej povahe. No poznámky na moju adresu mávajú vždy a hoci ma to psychicky deptá, nemám dôvod to niekomu hovoriť.
Nechápu, že ma netrápi trápna moderná hudba ktorá vydrží desať rokov a že mám radšej klasickú alebo tzv. vážnu hudbu (Fur Elise mám skutočne rada), poprípade, že knihy radšej čítam v origináloch (mala by som si už konečne kúpiť ten latinský slovník).
Možno toto je dôvod pre tých ktorí si myslia, že nadané deti môžu strčiť do normálnej školy a nechať ich tak. Prečo sa nespýtate na názor ich/nás? Myslíte si, že sa neviem vyjadriť a že sme veci? Píšem sem len preto, že verím, že neurobíte chybu mojej mamy ktorá to urobila takto.

Nový školský zákon je podpísaný prezidentom a čoskoro vyjde v zbierke zákonov - a tým vojde do platnosti. Jeho najnovšiu verziu nájdete tu:
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2008/20080529_NRSR_skolsky_zakon.pdf

alebo

www.minedu.sk ... vpravo hore

nadaných sa týkajú paragrafy:
2 písm. j) a q)
103 až 106

v súčasnosti je v legislatívnom procese tiež príprava vyhlášky o intelektovo nadaných, jej pracovné znenie bude zverejnené v najbližšom čísle učiteľských novín

Na jeseň, keď nadobudnú tieto predpisy účinnosť, bude aktualizovaná podstránka "školstvo"

nový školský zákon bude nejakým spôsobom riešiť aj vzdelávanie intelektovo nadaných
ak Vás táto problematika zaujíma, návrh tohto zákona nájdete na
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=171
nadaní sú riešení v paragrafoch 106 až 106

Aj ja mám syna ktorý má podľa psychologických testov IQ 123 a v škole je to s ním ťažšie. Nevie s deťmi v triede vôbec komunikovať, je k nim aj agresívny, nechápe ich a oni jeho. Začal chodiť do prvého ročníka a mal odklad kvôli ADHD (opozdený grafomotorický vývoj, a dnes mám pocit že sa v škole nudí. Má sedem rokov. S dospelými nemá problém, ale s deťmi v triede.

aspergerov syndrom

Aspergerov syndrom (AS)

Opisujete syna akoby to bol ten moj. Ten uz je pomaly dospely a pokym sme sa pred tyzdnom nedozvedeli o AS, tiez sme si nevedeli vysvetlit jeho reakcie. Zadajte do vyhladavaca AS, prip. si pozrite www.andreas.sk.

hoci celkom presne neviem, na ktorý diskusný príspevok reagujete, to, čo ste napísali (diagnostikovanie Vášho syna až v dospelom veku) nie je v súčasnosti nič výnimočné. budem rada, ak sa občas pozriete na stránku www.centrumnadania.sk a prípadne prispejete do diskusie, určite to mnohým rodičom s podobnými problémami pomôže.

O tom, ako by malo byť vzdelávanie intelektovo nadaných poňaté v pripravovanom zákone o výchove a vzdelávaní si môžete prečítať na:
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=1474

Počuli ste niekto niečo o programe Martina Jakubca hudobná paráda? Vraj bol Bardejove na vystúpení s Oľgou Szabovou a strašne rada by som zakúpila niekde CD pre svoju mamičku. Ďakujem za prípadnú odpoveď.

V sobotu 10. novembra sa bude konať zaujímavá a jedinečná prednáška, v ktorej mladý muž s Aspergerovým syndrómom porozpráva o svojich skúsenostiach, prežívaní, spôsobe myslenia, problémoch pri komunikácii... z vlastnej skúsenosti.
Bližšie info na
www.centrumnadania.sk.

Myslím si, že nadané deti majú oveľa viac spoločného s normálnou, zdravou, bežnou populáciou detí, ako s populáciou detí narušených, postihnutých,atd., a preto majú jednoznačne ostať v školstve, ktoré pokrýva normálne, a nie postihnuté deti.Treba jednoducho len pripraviť dobré podmienky pre všetky druhy nadania a talentov a starať sa o nich. A nie zaradiť ich do patológie. To by sme teda dopadli! Chúdence nadané deti.

Ja by som to zhrnula tak, že konečne sa niekto vôbec začal starať o tých "lepších". Stále sa snažíme, aby sa všetci starali o tých menej nadaných, či postihnutých, stále sa snažíme, aby tí "lepší" ťahali tých "horších". Ale zabúdame, že aj nadané deti majú právo sa rozvíjať, a to takým tempom, ako oni sami potrebujú. Majú právo na rozvoj vlastnej osobnosti a my sa im to musíme snažiť umožniť. Veď deti sú naša budúcnoť a tieto obzvlášť. Kde by sme boli dnes, keby nadaní v minulosti nepomohli svetu novými objavmi a myšlienkami? A kde by sme dnes mohli byť, keby nadaní boli bývali vždy dostávali priestor?

Asi je problém v tom, že bežný človek chápe špeciálne školstvo ako starostlivosť o deti zdravotne postihnuté. V skutočnosti špec. školstvo pokrýva vzdelávanie detí, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Majú ich zdravotne postihnutí, ale nielen ony. Neviem, či by ste dieťa s dyslexiou považovali za postihnuté dieťa... Je to len otázka prekročenia zaužívaných stereotypov a uvedomenia si, že hovoríme asi o 2 % populácie (teda 2 deti zo 100), ktoré síce nie sú zdravotne postihnuté, ale napriek tomu majú špeciálne vých.vzd. potreby. Bežný prístup v škole nielenže nie je zárukou rozvíjania ich schopností, ale môže mať za následok rozvoj a posilnenie rôznych problémových charakteristík. O tom však vie len málo ľudí - tí, ktorí sa nimi naozaj zaoberajú - ostatní (väčšina) to vidia zjednodušene - ako vy. Nejde o 20% šikovných detí, ale o extrémne prípady, výrazne sa vymykajúce priemeru.

Monika, patologicke je to, co tu pisete. Ste uplne mimo, nadanym detom urcite nechce nikto skodit zaradenim do specialneho skolstva. Citim u Vas absenciu osobnej skusenosti s nadanymi a ak ju nahodou aj mate, tak od nich radsej utekate, kym narobite viac skody ako osohu.

Intelektovo nadpriemerne nadané deti nikdy nevynikajú vo všetkom. V niektorých predmetoch môžu dokonca zlyhávať, či byť veľmi pomalé. Na druhej strane môžu excelovať v nimi obľúbených odborných oblastiach, a to už na prvom stupni, kedy sa učitelia bežných škôl venujú tomu, aby naučili deti čítať, písať a počítať. V bežnej triede, kde je často cez 30 detí sa nik nebude zaujímať o veku neprimerané záujmy nadaného dieťaťa v oblastiach, ktoré sú ďaleko za obsahom predmetov prvého stupňa, a ktorým ostatní rovesníci ani nerozumejú. Dieťa môže byť z tohto dôvodu dokonca terčom posmechu väčšiny rovesníkov, zatiaľčo medzi nadanými rovesníkmi si práve svojimi záujmami a vedomosťami môže získať záujem a miesto v kolektíve. Ak je nadané dieťa navyše pohybovo nešikovné (čo vôbec nie je zriedkavé) a nemá záujem o oblasti, ktoré spájajú väčšinu ostatných rovesníkov, môže to viesť k úplnej izolácii nadaného dieťaťa či k jeho šikanovaniu. V prípade ťažkostí v iných oblastiach môže mať dieťa vážne problémy s prospechom, a často následne i so správaním. Nehovoriac o deťoch, u ktorých sa intelektové nadanie kombinuje napríklad s diagnózou autistického spektra. Tam je špeciálny a často individuálny prístup (v málopočetnom kolektíve nadaných detí) nevyhnutným predpokladom integrácie dieťaťa do spoločnosti a možného prínosu v budúcnosti.

Dagmar, ste si ista, ze v beznej triede, kde je do 30 deti ucitel bude mat cas zaoberat sa nejakym dietatom s vyvinovym naskokom, bude mu kazdy den vypracovavat specialne pracovne listy, bude ochotne a trpezlivo odpovedat na vsetky jeho otazky z roznych oblasti zivota, bude schopny tolerovat jeho neochotu vykonavat rutinne cinnosti, bude pripraveny prijat a nasledne riesit jeho prejavy hyperaktivity atd. atd....Polozme si otazku: Kolko nadanych ziakov ma v beznej triede stastie na pedagoga, ktory bude vediet saturovat vsetky jeho potreby a respektovat jeho specificke osobnostne charakteristiky? Nadane dieta v beznej triede? Ano, ale pod dohladom spec. pedagoga prip. dalsich odbornikov - teda ak mu chceme naozaj pomoct a nie spravit len ciarku kdesi vo vykaze, ze take dieta mame v triede.....

Podľa mňa je nezmyslom zaradiť nadaných do špeciálneho školstva. Nie sú nijak postihnutí,alebo narušení. Viac patria do bežnej populácie, sú zdraví ,tak ako ostatné deti v školách. A aj tam sú predsa deti nadané- ako tie potom oddelíme? S IQ 129 už nie sú v špeciálnom školste, ale len "v normálnom"?

1. intelektové nadanie nie je len o IQ. Najmä v hraničných oblastiach je potrebné brať do úvahy aj iné faktory. Ak intelektovo nadaných chápeme ako deti (žiakov), ktorí myslia iným spôsobom, majú iné záujmy, komunikáciu a rôzne netypické prejavy a charakteristiky, a pre ich úspešný rozvoj je potrebné vzdelávať ich iným spôsobom, formami, obsahom (to sú tie špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby) - potom sú to deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nemyslia sa tým deti šikovné, ktoré dobre fungujú v bežnom školskom systéme. Ide o deti, ktoré v bežnej škole dobre neprospievajú (nemyslí sa tým len školský prospech, ale aj ich správanie, rozvíjanie ich schopností ale aj osobnosti) vzhľadom na svoje intelektové nadanie. Také, ktorým bežná škola neposkytuje to, čo potrebujú. A keď potrebujú niečo špeciálne, logicky by mali patriť do špeciálnej pedagogiky.
2. Ak sa podľa tvojho tvrdenia nadané deti neodlišujú od bežnej populácie (lebo sú "zdravé"), vlastne popieraš celú teóriu a prax, ktorá sa v súvislosti so vzdelávaním nadaných vytvorila. Podľa toho vlastne nadaní majú fungovať v bežnom školskom systéme bez poskytnutia čohokoľvek odlišného. Teda nadaný = priemerný (nemyslím priemerný v pejoratívnom zmysle slova)?
Alebo sa nadaní predsa len niečím odlišujú?

Nadanie so sebou casto prinasa mnozstvo osobnostnych problemov, problemy v soc. vztahoch, v komunikacii, ale aj kvantum naozaj zavaznych prejavov, ktore je potrebne eliminovat. Preto je nesmierne dolezite ,aby ucitelia boli skutocne napomocni nadanym detom a aby ich vedeli podporit v roznych zlozitych situaciach. Na rozdiel od elementaristov sa spec. pedagogovia pocas svojho studia intenzivne zoznamuju s roznymi druhmi a stupnami postihnuti, venuju sa detskej neurologii a psychiatrii, ORL a foniatrii, patopsychologii, logopedii, etopedii zaoberajucej sa detmi s poruchami spravania a mnohym inym spec. predmetom. Som presvedcena, ze takto pripraveni ucitelia su schopni posuvat nadanych ziakov dopredu a najma im vedia pomoct prekonat prekazky, ktore su casto dosledkom ich asynchronneho vyvinu. Zaradenie nadanych do spec. skolstva ma rozhodne svoje opodstatnenie.